Národné projekty

Aktuálne

Diskontinuity vo vývoji slovenského geografického myslenia v 20. a 21. storočí: objektívna a subjektívna dimenzia
Program: VEGA
Zodpovedný riešiteľ: Prof. RNDr. Ira Vladimír CSc.
Doba trvania: 1.1.2018 – 31.12.2020
Evolúcia lokalít a regiónov: nové teoretické a empirické prístupy k porozumeniu priestorových rozvojových paradigiem
Evolution of localities and regions: new theoretical and empirical approaches to understanding of spatial development paradigms
Program: VEGA
Zodpovedný riešiteľ: RNDr. Székely Vladimír CSc.
Anotácia: Evolučne orientovaná ekonomická geografia ponúka jedinečný spôsob myslenia, ktorý reaguje na dynamické zmeny v spoločnosti a snahou o komplexnosť výrazne prispieva k pochopeniu diferencovaného priestorového rozvoja. Cieľom projektu je identifikácia a vysvetlenie príčin vlastnou históriou determinovanej priestorovejheterogénnosti územia Slovenska s využitím bohatstva myšlienkového a teoreticko-metodologického aparátu modernej ekonomickej geografie. Jadrom a zároveň tmelom projektu je identifikácia kľúčových rozvojových a/alebo rozvoj ohrozujúcich stimulov z vybraných sfér národného hospodárstva (doprava, cestovný ruch, energetika, trh práce) a následná analýza reakcií a evolučného vývoja hierarchicky (spravidla administratívne) vytvorených priestorových jednotiek. Smer, obsah a rozsah rozvojových zmien lokalít a regiónov bude čiastočne konfrontovaný s novou regionálnou politikou EÚ deklarujúcou orientáciu na ich inteligentný, udržateľný a inkluzívny rast.
Doba trvania: 1.1.2018 – 31.12.2020
Hodnotenie transformácie prírodnej a sociálno-kultúrnej diverzity kultúrnej krajiny Slovenska (na príklade vybraných území)
Evaluation of the transformation of natural and socio-cultural diversity of the cultural landscape in Slovakia (on example of selected areas)
Program: VEGA
Zodpovedný riešiteľ: RNDr. Hanušin Ján CSc.
Anotácia: Kultúrna krajina je svedectvom súčasného spôsobu života a zároveň aj zhmotnením dlhoročných zásahovnašich predkov do krajiny vystupujúcich v podobe štruktúr historickej kultúrnej krajiny. Popri hmotnej dimenzii má historická kultúrna krajina aj nehmotnú sociálno – kultúrnu dimenziu, ktorú vytvára historický kontext jej vzniku a vývoja i spôsob vnímania jej hodnôt a fungovania súčasníkmi. Analýza terminologických nezrovnalostí a vyhodnotenie implementácie problematiky historickej kultúrnej krajiny do právneho poriadku SR budú prvými z cieľov. Nadväzovať bude metodika identifikácie historickej kultúrnej krajiny v typologicky odlišných modelových územiach Slovenska. Hlavným cieľom bude spracovanie metodiky na hodnotenie prírodnej a sociálno-kultúrnej diverzity historickej kultúrnej krajiny, jej porovnanie so súčasnou kultúrnou krajinou, určenie miery jej transformácie a náčrt možností jej ochrany.
Doba trvania: 1.1.2018 – 31.12.2020
Integrované hodnotenie povodňového rizika: východisko pre aktualizáciu plánov manažmentu povodňového rizika
Integrated Flood Risk Assessment: A Basis for Updating of the Flood Risk Management Plans
Program: VEGA
Zodpovedný riešiteľ: RNDr. Solín Ľubomír CSc.
Anotácia: Cieľom projektu je prezentovať návrh aktualizácie prvých plánov manažmentu povodňového rizika pre obceokresu Myjava. Aktualizácia sa opiera o integrované hodnotenie povodňového rizika, ktoré vychádza zmyšlienky, že pri hodnotení prírodných katastrof musí byť hodnoteniu zraniteľnosti spoločnosti voči nimvenovaná aspoň taká pozornosť, aká je venovaná pochopeniu samotných prírodných javov. V navrhovanýchplánoch manažmentu povodňového rizika sa opatrenia na zníženie povodňového ohrozenia týkajú celéhopovodia a nielen vodných tokov. Súčasťou manažmentu sú aj opatrenia zamerané na redukciu zraniteľnostidomácností voči povodňovému ohrozeniu. Tretím dôležitým aspektom aktualizovaných plánov manažmentupovodňového rizika je spoluúčasť verejnosti v procese navrhovania preventívnych protipovodňových opatrení.Stanovenie optimálneho manažmentu povodňového rizika je výsledkom hodnotenia viacerých jeho alternatív.
Doba trvania: 1.1.2018 – 31.12.2020
Rast a prehlbovanie nerovností na Slovensku a ich vplyv na polarizáciu ľudského rozvoja v regiónoch
Growing and deepening ineguality in regions of Slovakia and the effects on polarisation of human development
Program: VEGA
Zodpovedný riešiteľ: RNDr. Michálek Anton CSc.
Anotácia: Rast globálnych nerovností vyvoláva mnohé závažné problémy, ktoré postihujú všetky krajiny a populácie. Koncentrácia bohatstva v rukách úzkej skupiny zväčšuje priepasť medzi najbohatšími a väčšinou obyvateľstva. Spôsobuje existenčné problémy širokým vrstvám populácie aj v rozvinutých krajinách. Rovnaký trend môžemesledovať aj na Slovensku, kde sa nerovnosti súčasne vyznačujú výraznou priestorovou diferenciáciou. Viaceré výskumy podložené konkrétnymi empirickými výsledkami potvrdili, že Slovensko napriek pomerne vysokému ekonomickému rastu, patrí ku krajinám so zvyšujúcou sa úrovňou nerovností. Výrazne negatívne dôsledky súvisiace s rastom nerovností môžeme sledovať zvlášť v zaostávajúcich regiónoch. Znižujú možnosti ichekonomického rastu, úrovne kvality života, ľudského rozvoja a pod. Projekt je zameraný na kvantifikáciu úrovne relevantných nerovností, stanovenie miery ich prehlbovania v čase a určenie ich vplyvu na vybrané charakteristiky ľudského rozvoja.
Doba trvania: 1.1.2018 – 31.12.2020
Recentný laterálny a vertikálny vývoj dien dolín vodných tokov v podmienkach environmentálnych zmien a ich vplyv na ekosystémové služby riečnej krajiny
Recent lateral and vertical evolution of river valley bottoms under changing environmental conditions and their impact on riverine landscape ecosystem services
Program: VEGA
Zodpovedný riešiteľ: Ing. Kidová Anna PhD.
Doba trvania: 1.1.2018 – 31.12.2020
STARCI – Medzigeneračné sociálne siete v starnúcich mestách, kontinuita a inovácie
Intergenerational social networks in an aging city, continuity and innovation
Program: APVV
Zodpovedný riešiteľ: Prof. RNDr. Ira Vladimír CSc.
Anotácia: Proces starnutia obyvateľstva má komplexný charakter, dotýka sa všetkých vekových kategórií obyvateľstva. Vprocese starnutia rastie podiel a počet starších osôb, čo podnecuje k zmenám v sociálnej oblasti, v oblastiformálnej a neformálnej starostlivosti. Odhaduje sa, že 13% seniorov potrebuje pomoc v domácnosti, 7-8%potrebuje sústavnejšiu domácu starostlivosť a 5% potrebuje ústavnú starostlivosť. Na Slovensku v roku 2014dosahovala stredná dĺžka života pri narodení 73 rokov u mužov a 80 rokov u žien. So starnutím sa spájajúšpecifiká ekonomického vývoja (starnúca pracovná sila), zdravotnej starostlivosti a najmä finančnej udržateľnostidôchodkového systému. Kvalitu života vo vysokom veku však ovplyvňuje aj kvalita sociálnych sietí. Ich absenciavedie k sociálnemu vylúčeniu a osamelosti. Tie predstavujú podľa kvalitatívnych výskumov najzávažnejšie zobáv príslušníkov najstaršej generácie. Osamelosť spúšťa a zhoršuje priebeh patologických javov spojenýchnajmä so starším vekom, prejavuje sa v psychickej aj fyzickej kondícii. Ľudia sú vyradení z participácie naekonomických aktivitách a nezriedka aj na intenzívnom každodennom živote rodiny. Ide pritom o faktor, ktorýpresahuje chápanie človeka ako individuality s istou biologickou predispozíciou, rodinnou históriou, či životnýmštýlom. V tomto projekte sa sústredíme na osamelosť seniorov v mestskom prostredí, paradoxne s vysokouhustotou zaľudnenia, variáciou životných štýlov, postojov, záujmov, kde očakávame aj vyššiu pravdepodobnosťinovatívnych spôsobov uchopenia a práce s praktickými dôsledkami osamelosti, či už v podobe neformálnychväzieb medzi susedmi, známymi, kolegami, či náhodnými stretnutiami vo frekventovanom verejnom priestore.Mesto má veľký potenciál osamelosť v každodennom živote seniorov redukovať a teda riešiť jeden z vážnychfaktorov znižujúcich kvalitu ich života. Slovenská spoločnosť v súčasnej Európe patrí medzi najintenzívnejšie starnúce populácie a tento problém sa jej bude týkať čoraz viac.
Doba trvania: 1.7.2016 – 30.6.2020
SUBURBA – Suburbanizácia – vývoj a dopady na sociálno-priestorovú štruktúru zázemia Bratislavy
Suburbanization – development and impacts on socio-spatial structure in Bratislava hinterland
Program: APVV
Zodpovedný riešiteľ: Mgr. Šveda Martin PhD.
Anotácia: Procesy suburbanizácie – teda presun obyvateľstva a jeho aktivít z jadier metropolitných regiónov do ich zázemí – prebiehajú na Slovensku a predovšetkým v prímestskom regióne hlavného mesta už takmer 20 rokov. Suburbanizácia v zázemí Bratislavy predstavuje najvýznamnejšiu zmenu sídelných a sociálno-priestorových vzťahov v postsocialistických dejinách Slovenska, ktorej priebeh a parametre zásadným spôsobom ovplyvnia budúce možnosti vývoja toho dynamicky sa rozvíjajúceho regiónu. Napriek intenzite a mnohostranným dopadom suburbanizácie doteraz nebola vypracovaná ucelená a komplexná analýza prejavov a dopadov tohto mnohozložkového fenoménu. Potreba takéhoto materiálu je evidentná aj z dôvodu viacerých negatívnych prejavov a dôsledkov, ktoré tento proces priniesol. V tomto kontexte sa navrhovaný projekt koncentruje na zhodnotenie intenzity a územného rozsahu suburbanizácie v zázemí Bratislavy, jej demografických a sociálnych dopadov a priestorových vzorcov vývoja. Na naplnenie týchto cieľov budú využité okrem štandardných metód spoločensko-vedného výskumu aj najmodernejšie postupy dynamicky sa rozvíjajúcich metód GIS a diaľkového prieskumu zeme. Okrem hĺbkovej analýzy jednotlivých čiastkových prejavov procesu suburbanizácie bude snahou hľadať vzťahy vzájomnej podmienenosti a prepojenosti nevyhnuté pre jeho komplexné zhodnotenie.
Doba trvania: 1.7.2017 – 30.6.2020
PEDO-CITY-KLIMA – Vplyv nepriepustného pokrytia pôdy na klímu miest v kontexte klimatickej zmeny
Effect of impermeable soil cover on urban climate in the context of climate change
Program: APVV
Zodpovedný riešiteľ: Doc. RNDr. Feranec Ján DrSc.
Anotácia: Nepriepustné povrchy pôd výrazne ovplyvňujú mezo a mikroklímu mestských sídiel. Podstatne prispievajú k vytváraniu nepriaznivých ostrovov tepla v mestách – UHI (Urban Heat Islands), podstatne redukujú funkcie a ekosystémové služby pôdy a obmedzujú vsakovanie vody do pôdy. Zábery a prekrytie pôdy nepriepustnýmimateriálmi majú v súvislosti s procesmi globálnej zmeny klímy značné negatívne dôsledky nielen pre spoločnosť a hospodárstvo, ale aj na životný štandard a zdravotný stav mestského obyvateľstva. Rozlohou väčšia súvislázástavba miest prispieva k vyššej priemernej teplote a k extrémnym horúčavám v letnom období, v mikroklimatickom porovnaní s areálmi, sídelnej zelene, záhrad a lesoparkov.Cieľom projektu je identifikovať a hodnotiť vplyv nepriepustných povrchov v mestských aglomeráciách na mezo a mikroklímu v podmienkach klimatickej zmeny. Základom riešenia je analýza intenzity zástavby a príčin jej zmien, ako aj identifikácia UHI interpretáciou satelitných záznamov. Vytvorená údajová báza bude porovnaná s hodnotením vývoja klímy v mestách vypracovaním mestských scenárov zmeny klímy. Výsledky budú verifikované pozemnými meteorologickými meraniami. Analýza sa doplní o dopady nepriepustných povrchov pôdna životné prostredie miest a ich obyvateľov a vyhodnotenie efektu pôdy a ozelenenia na udržateľný manažment urbanizovaných území.Pre realizáciu projektu boli vybrané 3 mestá – Bratislava, Trnava a Žilina, ktoré sa v rámci SR vyznačujú veľmi rozsiahlou výstavbou s minimálnym rešpektovaním rizík vyplývajúcich zo zmenených klimatických podmienok.Výstupy riešenia projektu poskytnú v aplikačnej sfére veľmi dôležitý nástroj pre vedecké plánovanie a rozhodovanie mestských samospráv z hľadiska environmentálneho územného projektovania. Súčasťou riešenia budú aj návrhy opatrení s dôrazom na zachovanie kvality životného prostredia v kontexte adaptácie na zmenu klímy.
Doba trvania: 1.7.2016 – 30.6.2020
Zmeny vo využívaní poľnohospodárskej krajiny: hodnotenie dynamiky a príčin pomocou údajov o krajinnej pokrývke a vybraných environmentálnych vlastností
Changes in Agricultural Land Use: Assessment of the Dynamics and Causes Applying Land Cover Data and Selected Environmental Characteristics
Program: VEGA
Zodpovedný riešiteľ: Mgr. Pazúr Róbert PhD.
Anotácia: Vzhľadom na rozlohu a citlivosť na zmeny patria lokality s poľnohospodárskym využitím krajiny k najdynamickejším. Nenahraditeľnú úlohu pri analýze a priestorovej diferenciácii takejto dynamiky zohrávajú údaje získané diaľkovým prieskumom Zeme. Charakter a rozsah zmien však modifikujú rôzne sociálno-ekonomické faktory a prírodné podmienky. Hlavným cieľom tohto projektu je priblížiť sa k pochopeniu zmien v poľnohospodárskej krajine v období rokov 1970 až 2012 prostredníctvom identifikácie zmien vo využití poľnohospodárskej krajiny a evalvácie faktorov determinujúcich ich výskyt. Špeciálny dôraz kladie projekt na hodnotenie extenzifikácie, intenzifiácie a zastavovania poľnohospodárskej pôdy. Pomocou inovatívnych metód projekt takisto hodnotí zmeny využitia poľnohospodárskej krajiny, ktoré možno očakávať na Slovensku v budúcich 60 rokoch. Vzhľadom na charakter projektu na rozhraní spoločenských a prírodných vied majú predpokladané výstupy obrovský potenciál využitia tak vo vedeckej ako aj v plánovacej praxi.
Doba trvania: 1.1.2016 – 31.12.2018