kontakt
Monografie a vybrané kapitoly v monografiách
Lehotský, M., Boltižiar, M. (eds.)
LANDSCAPES AND LANDFORMS OF SLOVAKIA
Springer 2022, 467 s.
V uplynulých dňoch vyšla publikácia LANDSCAPES AND LANDFORMS OF SLOVAKIA.
Kniha predstavuje prvú publikáciu vydanú v renomovanom vydavateľstve v svetovom jazyku poskytujúcu pohľad na krajinné celky Slovenska z aspektu ich charakteristických geomorfologických foriem. Opierajúc sa o súčasný geomorfologický výskum a využívajúc poznatky získané v minulosti, prezentuje množstvo geomorfologických aspektov o krajine Slovenska. Okrem prezentácie vedeckých poznatkov, monografia je bohato ilustrovaná obrázkami, schémami a grafmi, čo umožňuje aj čitateľovi „neodborníkovi“ urobiť si obraz o geomorfologickej scenérii Slovenska. Kniha je výsledkom spolupráce geomorfológov, geológov, speleológov a klimatológov. Na knihe sa podieľalo 43 autorov zo 14 výskumných centier vrátane Slovenskej akadémie vied, našich i zahraničných univerzít a vládnych ústavov pod taktovkou hlavného editora RNDr. Milana Lehotského, PhD., pracovníka Geografického ústavu SAV, v. v. i. (viac…)
Šveda, M., Výbošťok, J., Gurňák, D.
ATLAS SUBURBANIZÁCIE BRATISLAVY
Geografický ústav SAV 2021, 120 s.
Atlas suburbanizácie Bratislavy predstavuje suburbanizáciu v zázemí Bratislavy, ktorá je jedným z najdynamickejších procesov v novodobých dejinách Slovenska, v podobe súboru 45 tém spracovaných vo forme máp, grafov a doplňujúceho textu. Suburbanizácia je proces populačného a ekonomického rastu v zázemí miest. Bývanie „za mestom“ priťahuje čoraz väčší počet ľudí, ktorí sa snažia nájsť kvalitné a cenovo dostupné bývanie, pre obyvateľov, ktorí chcú bývať v rodinnom dome, no stále v blízkosti mesta. Príchod nových rezidentov do zázemia však prináša celý rad zmien a z donedávna pokojných prímestských obcí sa postupne stávajú rýchlo rastúce „predmestia“. Atlas približuje tento proces z rôznych perspektív a prostredníctvom rozmanitých vizualizácií dokumentuje premenu zázemia Bratislavy. Popri tradičných tematických mapách, atlas prináša aj početné inovatívne vizualizácie priestorových údajov.
Šveda, M., Šuška, P. (ed.)
SUBURBANIZÁCIA 2: SONDY DO PREMIEN ZÁZEMIA BRATISLAVY
Geografický ústav SAV, 2021.
V uplynulých dňoch vyšla publikácia SUBURBANIZÁCIA 2: SONDY DO PREMIEN ZÁZEMIA BRATISLAVY.
Táto kniha voľne nadväzuje na monografiu SUBURBANIZÁCIA: AKO SA MENÍ ZÁZEMIE BRATISLAVY (Šveda, M. a Šuška, P. eds. 2019), v ktorej kolektív autorov a autoriek priniesol pohľad na základnú dynamiku procesov suburbanizácie z regionálnej perspektívy. Išlo najmä o mapovanie migrácie, bytovej výstavby či zmien krajinnej pokrývky. Viacero aspektov procesu suburbanizácie však ostalo nepokrytých, medzi inými napríklad problematika transformácie etnickej štruktúry, dostupnosti bývania či cezhraničnej suburbanizácie. V tejto publikácii sa pokúšame doplniť mozaiku pohľadov o nové, v slovenskom kontexte doposiaľ neanalyzované, témy. Ďakujeme širokému autorskému kolektívu nielen z radov Geografického ústavu a nielen z radov geografov. Veríme, že publikácia zaujme širokú odbornú verejnosť.
Táto publikácia bola podporená Agentúrou na podporu výskumu a vývoja na základe Zmluvy č. APVV-16-0462.
Monografia je voľne dostupná na tejto webovej adrese.
(viac…)
Michálek, A. a kolektív
Príjmové nerovnosti a ich prejavy v regiónoch Slovenska
Geografický ústav SAV, 2020, 168 s.
Príjem a príjmové nerovnosti, ktoré sú objektom skúmania monografie, sa sústreďujú na jednu z ich významných dimenzií, a tou je priestor. Priestorový kontext a aspekty nerovnomerného rozloženia príjmu a dôsledky spôsobené nízkou úrovňou príjmov obyvateľstva v niektorých regiónoch sú vážnymi problémami, ktoré je potrebné skúmať a riešiť.
Pri hľadaní riešenia problémov spojených s nízkym príjmom sú potrebné analýzy zvlášť zamerané na skúmanie kauzality a závislostí, ktoré dokážu odkryť ich širšie pozadie, rôzne súvislosti a prepojenia. Práve takýto pohľad ponúka predložená monografia, ktorá sa snaží z viacerých uhlov a strán pozerať na vybrané, najzávažnejšie problémy obyvateľov s nízkym príjmom koncentrujúcich sa v určitých regiónoch. Zameriava sa na fenomény, pri ktorých príjmy zohrávajú významnú determinujúcu úlohu.
Predmetom záujmu monografie sú javy, pri ktorých príjem dominantným spôsobom ovplyvňuje ich kvantitatívnu a kvalitatívnu úroveň, ale aj vývoj, trendy a charakter. Sú to ľudský rozvoj, migrácie obyvateľstva, suburbanizácia, kardiovaskulárne choroby a potravinové púšte. Zistili sme, že výrazná priestorová diferencia príjmov a pomerne výrazná koncentrácia obyvateľstva s nízkym príjmom v určitých regiónoch výrazne znižuje úroveň ľudského rozvoja, spôsobuje odchod obyvateľstva (v niektorých prípadoch značnej časti populácie) do vyspelejších regiónov, zvyšuje morbiditu a mortalitu na CVD, je bariérou rozvoja suburbanizácie, zhoršuje dostupnosť k službám a prístup k potravinám a základným tovarom dennej potreby.
Uvedené, ale i množstvo ďalších negatívnych javov vyskytujúcich sa v týchto regiónoch zhoršuje ich pozíciu v regionálnom systéme a zvyšuje ich ekonomickú a sociálnu periférnosť a odkázanosť od iných regiónov. V kontexte stredoeurópskeho výskumu monografia predstavuje prvé komplexnejšie dielo zamerané na problematiku priestorovej dimenzie príjmov a príjmových nerovností a s nimi súvisiacimi problémami obyvateľstva skúmaných regiónov.
Šveda, M., Šuška, P. (ed.)
SUBURBANIZÁCIA: AKO SA MENÍ ZÁZEMIE BRATISLAVY
Geografický ústav SAV, 2019, 300 s.
Proces suburbanizácie v zázemí hlavného mesta predstavuje aktuálne jednu z najzásadnejších sociálno-priestorových transformácií na území Slovenska. V priebehu 15 rokov sa do tohto priestoru presťahovalo obyvateľstvo veľkosti Žiliny. V monografii kolektív 17 autorov a autoriek ponúka analytický pohľad na rôzne aspekty premien územia intenzívnej dennej dochádzky do Bratislavy, ktoré je tvorené 111 obcami. Kniha v 12 kapitolách ponúka komplexný obraz dynamického procesu prostredníctvom preskúmania bytovej výstavby, zmien vo využití krajiny, viacerých atribútov migrujúcej populácie a dosahov jej príchodu na štruktúru obyvateľstva regiónu. Sledované sú parametre transformácie maloobchodného prostredia, kriminality, či vzťah suburbanizácie, rozvoja dopravnej infraštruktúry a nárast intenzity dopravy. Záverečná kapitola synteticky zachytáva rozdielne prejavy suburbanizácie v študovanom území, snaží sa interpretovať príčiny sledovaných diferencií a ponúka regionálnu typizáciu ako príspevok na lepšie porozumenie mnohovrstevnej reality premeny zázemia Bratislavy.
Monografia je voľne dostupná na tejto webovej adrese.
Feranec, J., Oťahel, J., Kopecká, M., Nováček, J., Pazúr, R. (aut.) / Petrovič, J., Kolář, J. (ed.)
KRAJINNÁ POKRÝVKA SLOVENSKA A JEJ ZMENY V OBDOBÍ 1990-2012
Veda, 2018, 160 s.
Údaje CLC sa stali pre záujemcov o poznanie krajiny Slovenska a jej dynamiky cenným zdrojom originálnych informácií. Ich obsahová kompatibilita a časová nadväznosť dovoľujú analyzovať a hodnotiť zmeny krajinnej pokrývky a prostredníctvom nich sledovať heterogénnu štruktúru a vyše 20-ročný vývoj krajiny na Slovensku.
Jednotlivé časti monografie približujú projekty CLC v kontexte využívania satelitných údajov. Prehľadne je dokumentovaná metodológia generovania štyroch údajových vrstiev CLC 1990, CLC 2000, CLC 2006 a CLC 2012, tiež hodnotenie ich obsahovej presnosti, ako aj generovanie troch údajových vrstiev zmien CLC1990-2000, CLC2000-2006 a CLC2006-2012. Podľa údajov CLC 2012 na Slovensku zaberajú lesy 40,8 % z rozlohy štátu (z toho listnaté lesy 22,1 %, ihličnaté lesy 9,8 % a zmiešané lesy 8,9 %), ornej pôde patrí 32,9 %; zastavané obytné areály spolu s priemyselnými, obchodnými, dopravnými a obslužnými areálmi tvoria 5,5 % a areálom povrchových vôd pripadá 0,7 %. Sumárne časovo-priestorové charakteristiky o zmenách krajinnej pokrývky za viac ako dve desaťročia poukázali na rastúci trend odlesňovania, klesajúci trend zalesňovania (identifikované zmeny lesnej krajiny s využitím údajov CLC je potrebné porovnať aj s lesníckym hodnotením, nakoľko toto je založené na inom prístupe; kapitola 3.2), intenzifikácie poľnohospodárstva, extenzifikácie poľnohospodárstva, výstavby vodných nádrží a zmiešaný trend vývoja urbanizácie (zástavby) a ostatných zmien. Predpokladáme, že v procese rozvoja rôznych environmentálnych aktivít v budúcnosti ešte narastie význam získaných poznatkov o krajinnej pokrývke a jej zmenách. Časť monografie poskytuje aj ukážky riešenia environmentálnych problémov na Slovensku aplikáciou údajov CLC (napr. fragmentácia krajiny a pustnutie poľnohospodárskej krajiny).
V záverečnej časti je stručný náčrt perspektívy ďalšieho sledovania krajinnej pokrývky na Slovensku vo väzbe na celoeurópske aktivity v tejto oblasti.
Falťan, V., Oťaheľ, J., Gábor, M., Ružek, I.
METÓDY VÝSKUMU KRAJINNEJ POKRÝVKY
Univerzita Komenského v Bratislave, 2018, 123 s.
V období intenzívneho ekonomického rozvoja sa vplyvom rôznych spoločenských záujmov dynamicky mení krajina a jej využitie. Táto vysokoškolská učebnica prezentuje aktuálne trendy vo výskume krajinnej pokrývky a hodnotení jej vývoja. Pre potreby študentov i odbornej verejnosti ponúka ucelený prehľad o metódach používaných pri mapovaní krajinnej pokrývky vrátane projektu CORINE Land Cover, či už v mierke 1:100 000 na celoeurópskej úrovni alebo detailnom výskume v mierke 1:10 000 s legendou pre územie strednej Európy. Autorský kolektív sa venoval aj úzko súvisiacej problematike fyziognómie krajiny, evidencii využitia zeme, zdrojom dát pre výskum priestorovej štruktúry krajiny vrátane satelitných a leteckých snímok a praktickej aplikácii objektovo orientovanej analýzy obrazu (OBIA) a poloautomatizovaného mapovania krajiny. Učebnica porovnáva postup výskumu krajinnej a vegetačnej pokrývky a uvádza základné metódy štúdia zmien a dlhodobého vývoja krajiny. Pre lepšiu orientáciu študentov v problematike ukážkami fotografií, leteckých snímok a máp ilustruje jednotlivé typy areálov krajinnej pokrývky.
Učebnica je dostupná aj v elektronickej verzii: LINK
Ira, V., Hanušin, J. (editori)
PREMENY A OCHRANA HISTORICKEJ KULTÚRNEJ KRAJINY NA SLOVENSKU
Geografický ústav SAV, 2017, 138 s.
Jednotiacou témou siedmich príspevkov je problematika historickej kultúrnej krajiny. Stáročia pretvárania zanechávali v krajine viac alebo menej viditeľné, niekedy zotreté, navzájom prekryté vrstvy ľudských zásahov. Zvyšky takýchto vrstiev v krajine označujeme ako historická (tradičná) kultúrna krajina. Nevnímame ju ako petrifikovaný pozostatok minulosti, ale ako plnohodnotnú a funkčnú súčasť dnešnej krajiny, ktorá si zasluhuje našu pozornost a ochranu.
Témy príspevkov sa dotýkajú širokého spektra výskumu historickej kultúrnej krajiny. Úvodný príspevok kriticky pojednáva o našom narábaní s krajinou, ktoré sa chápe ako prejav kultúry vo všeobecnom zmysle. Postavenie kultúrnej krajiny v humánnej geografii je témou ďalšieho príspevku. Všeobecnejšie orientované sú príspevky analyzujúce právne aspekty ochrany kultúrnej krajiny a prehľad výskumu krajiny s dôrazom na kultúrnu krajinu realizované v Geografickom ústave SAV. Dva záverečné príspevky uvádzajú praktické aplikácie metodík výskumu kultúrnej krajiny v modelových územiách obce Hrušov (okr. Veľký Krtíš) a rozmedzia Turčianskej kotliny a Národného parku Veľká Fatra.
Szatmári, D., Kopecká, M., Feranec, J., Sviček, M.
ROZŠÍRENÁ LEGENDA URBAN ATLAS 2012.
Geografický ústav SAV, 2018, 48 s.
Fulltext
Rozšírená legenda Urban Atlas 2012 má za cieľ umožniť podrobnejšiu identifikáciu urbanizovaných areálov a ich bezprostredného okolia, ktoré budú vhodným vstupom do numerického prognostického modelu MUKLIMO, využívaného na hodnotenie mestských ostrovov tepla. Areály týchto tried majú minimálnu rozlohu 1 ha a minimálnu šírku lineárneho prvku 20 m. Pri ich identifikácii (pomocou satelitných snímok) sa vychádzalo z veľkosti nepriepustného povrchu (soil sealing: v rozsahu menej ako 10 % až 80 % a viac), výšky budov a prítomnosti vegetácie – trávnej a stromovej. Reprezentatívne ukážky jednotlivých tried dokumentujú fotografie z územia Bratislavy.
Rozšírená legenda Urban Atlas 2012 je jedným z výstupov (dosiahnutých na Geografickom ústave SAV) projektu podporeného Agentúrou na podporu výskumu a vývoja na základe Zmluvy č. APVV-15-0136 „Vplyv nepriepustného pokrytia pôdy na klímu miest v kontexte klimatickej zmeny“ (PEDO-CITY-KLIMA). Projekt koordinuje Národné poľnohospodárske a potravinárske centrum – Výskumný ústav pôdoznalectva a ochrany pôdy a spoluriešiteľské pracoviská sú Slovenský hydrometeorologický ústav a Geografický ústav SAV.
Feranec J., Soukup T., Taff N. G., Štych P., Bičík I.:
Overview of changes in land use and land cover in Eastern Europe in: GUTMAN G., RADELLOFF V.: LAND- COVER AND LAND-USE CHANGES IN EASTERN EUROPE AFTER THE COLLAPSE OF THE SOVIET UNION 1991.
Springer 2017, pp. 13-33.
Kapitola poskytuje prehľad o výskyte a rozlohách zmien tried krajinnej pokrývky v 17 štátoch východnej Európy v období 1990-2006. Zdrojom informácií o týchto zmenách boli údaje získané v rámci celoeurópskych projektov CORINE land cover 1990, 2000 a 2006, aplikujúce satelitné snímky. Každá identifikovaná zmena krajinnej pokrývky bola zaradená do niektorej zo siedmich typov zmien využitia krajiny: urbanizácia, intenzifikácia poľnohospodárstva, extenzifikácia poľnohospodárstva, zalesňovanie, odlesňovanie, výstavba vodných nádrží a iné zmeny. Porovnanie všetkých zmien medzi rokmi 1990-2000 a 2000- 2006 je znázornené prostredníctvom siedmich originálnych máp. Z výsledkov vyplýva, že napr. výraznejšie zalesňovanie ako odlesňovanie dominovalo v prvom období, v druhom období sa prejavil opak. Zmeny v prospech intenzifikácie a extenzifikácie poľnohospodárstva sa vyskytli v oboch obdobiach, ale v prvom boli výraznejšie. Zmeny urbanizácie (pribúdanie zastavaných areálov) boli podstatne väčšie v druhom období, ako v prvom.
Sládeková Madajová, M. Hurbánek, P.
AREÁLOVÁ TRANSFORMÁCIA GEOGRAFICKÝCH DÁT: PRINCÍPY, METÓDY A APLIKÁCIA.
Geografický ústav, 2016, 112 s.
Fulltext
Pri skúmaní vývojových trendov javov a procesov v jednotlivých regiónoch možno naraziť na viacero prekážok, ktoré geografom znemožňujú korektnú analýzu, priame porovnanie či kombináciu dát z rôznych zdrojov. Územné jednotky, za ktoré sú korešpondujúce dáta dostupné, sa môžu v čase meniť, alebo v mnohých prípadoch je potrebné dáta analyzovať za iné zóny ako bežne dostupné administratívne/štatistické jednotky. Problém priestorového nesúladu výrazne vzrastá aj v oblasti interdisciplinárneho výskumu, napríklad pri snahe o integráciu demografických, ekonomických, environmentálnych či sociálnych dát dostupných za rôzne zonácie geografického priestoru. Prevod dát z navzájom nekompatibilných zonálnych systémov tak patrí k potrebným, v slovenskej literatúre však k doposiaľ nerozvinutým témam. Predkladaná práca má preto za cieľ podrobnejšie predstaviť problematiku areálovej transformácie geografických dát, vysvetliť jej princípy, sumarizovať, charakterizovať a klasifikovať rôzne prístupy a metódy umožňujúce prevod a odhad dát z jedného systému geografických jednotiek do druhého (pozmeneného alebo úplne odlišného) zonálneho systému a zároveň uplatniť vybrané interpolačné metódy a navzájom porovnať presnosť ich výsledkov v slovenských podmienkach. Výsledky základnej interpolačnej metódy, priestorového váženia, boli porovnané so zložitejšími metódami, založenými na využití pomocných informácií, o ktorých sa predpokladá, že dokážu skvalitniť samotný proces odhadu dát a poskytnúť presnejšie výsledky. Preukázalo sa, že na priestorovú interpoláciu dát jednoznačne vplýva tvar zdrojových a cieľových zón. Z testovania vyplynulo, že výsledky transformačného procesu dokážu vylepšiť metódy, ktoré využívajú pomocné informácie, ale len do takej miery, ako odrážajú priestorové rozmiestnenie mapovaných premenných, prípadne s nimi nejakým spôsobom súvisia.
Rosina, K. Hurbánek, P.
PRIESTOROVÁ DEZAGREGÁCIA HUSTOTY ZAĽUDNENIA VYUŽITÍM MÁP KRAJINNEJ POKRÝVKY A ÚDAJOV DIAĽKOVÉHO PRIESKUMU ZEME.
Geografický ústav, 2016, 81 s.
Fulltext
V geografickom výskume ako aj v ďalších oblastiach vedy a praxe (rozhodovacie procesy, územné plánovanie, krízové riadenie atď.) je často potrebné analyzovať údaje o obyvateľstve na základe územných jednotiek nekompatibilných s dostupnými štatistickými/administratívnymi jednotkami, prípadne sú potrebné priestorovo podrobnejšie informácie o rozmiestnení obyvateľstva. Metódy areálovej interpolácie údajov umožňujú odhadnúť údaje pre cieľové jednotky alebo dezagregovať údaje z dostupných jednotiek do buniek pravidelných rastrov s vysokým priestorovým rozlíšením. Z takýchto rastrov je následne možné jednoducho aproximovať hodnoty pre ľubovoľné polygóny, čo je užitočné pre široký okruh používateľov. V predkladanej monografii autori približujú tvorbu rastrového modelu rozmiestnenia obyvateľstva s priestorovým rozlíšením 100 m dezagregáciou počtu obyvateľov z úrovne obcí, pričom pre spresnenie priestorového rozmiestnenia boli využité voľne dostupné pomocné priestorové údaje (CORINE land cover, vrstva nepriepustných povrchov s vysokým rozlíšením a údaje z projektu OpenStreetMap – cestné a železničné úseky). Cieľom výskumu bolo vylepšiť existujúcu metódu inteligentnej priestorovej dezagregácie a zistiť, ako niektoré jej parametre ovplyvňujú presnosť odhadu.
Feranec, J. Soukup, T. Hazeu, G. Jaffrain, G. (editori)
EUROPEAN LANDSCAPE DYNAMICS: CORINE LAND COVER DATA.
CRC Press, Taylor & Francis Group, 2016, 337 s.
Monografia charakterizuje štyri unikátne celoeurópske údajové súbory CORINE (Co-ORdination of INformation on the Environment) land cover – CLC1990, CLC2000, CLC2006 a CLC2012 umožňujúce poznávať európsku krajinu a dynamiku jej zmien za takmer 25-ročné obdobie. Tieto informácie sú získané z údajov o krajinnej pokrývke (land cover, LC) – reprezentovanej 44 triedami vzoriek objektov urbanizovanej krajiny, poľnohospodárskej krajiny, lesnej krajiny, močiarnej krajiny a vôd s minimálnym priestorovým rozlíšením 25 ha. V monografii je obsiahnutá nielen metodológia identifikácie (prostredníctvom interpretácie satelitných snímok), analýzy a hodnotenia krajinnej pokrývky Európy a jej zmien v štyroch časových horizontoch, ale aj prehľadné príklady riešenia environmentálnych problémov Európy na báze údajov CLC, ako napr. monitorovanie postupu zástavby, hodnotenie fragmentácie krajiny, mapovanie a hodnotenie ekosystémov, hodnotenie poľnohospodárskeho využitia krajiny a pod. Nakoľko existujúce environmentálne problémy si vyžadujú nové prístupy ich riešenia, záverečná časť knihy je venovaná perspektíve generovania údajov CLC, najmä ich detailnejších úrovní (pre mierky väčšie ako 1:100 000) a vzťahu údajov CLC ku koordinovanému zabezpečovaniu priestorových informácií v rámci členských štátov Európskej únie v kontexte smernice INSPIRE (Infrastructure for Spatial Information in Europe).
Kniha je určená najmä vedeckým pracovníkom a študentom z oblasti geovied, geoinformatiky, environmentalistom, územným plánovačom, ako aj ďalším odborníkom, ktorí sa zaujímajú o európsku krajinu, jej zmeny a vývoj.
Michálek, A. – Podolák, P. a kol.
REGIÓNY CHUDOBY NA SLOVENSKU
Geografický ústav, 2016, 241 s.
Fulltext
Chudoba je zložitý a komplikovaný fenomén, ktorý má množstvo podôb, kontextov, dimenzií a aspektov. Jednou z najvýznamnejších dimenzií chudoby je priestor, ktorý významnou mierou ovplyvňuje všetky jej dôležité atribúty – úroveň, hĺbku, trvanie, charakter, znaky a ďalšie vlastnosti. Monografia vníma priestor ako jeden z významných atribútov a determinantov chudoby a jej rôznych kvantitatívnych i kvalitatívnych charakteristík. Predstavuje „geografickú“ alternatívu k ekonomickému a sociologickému chápaniu chudoby. Východiskom a predpokladom pre získanie potrebných poznatkov o chudobe na Slovensku bola identifikácia regiónov chudoby v mierke súčasných okresov (NUTS 4), teda na úrovni, kde žiadne oficiálne dáta o chudobe doposiaľ neexistujú. (viac…)
Kopecká, M., Rosina, K., Oťaheľ, J., Ferenec, J., Pazúr, R. a Nováček, J.
MONITORING DYNAMIKY ZASTAVANÝCH AREÁLOV
Geografický ústav, 2015, 98 s.
Fulltext
Monografia prezentuje aktuálne trendy v monitorovaní zastavaných areálov na rôznych úrovniach priestorového a tematického rozlíšenia s využitím údajov diaľkového prieskumu Zeme; poukazuje na rozdielnosť databáz zastavaných areálov z hľadiska spôsobu zberu údajov, definícií tried a mierky mapovania; kvantifikuje zmeny zástavby, ako aj ich vplyv na fragmentáciu krajiny na vybraných územiach a dokumentuje možnosti kartografickej prezentácie zmien urbanizovanej krajiny.
Šuška, Pavel
AKTÍVNE OBČIANSTVO A POLITIKA PREMIEN MESTSKÉHO PROSTREDIA V POSTSOCIALISICKEJ BRATISLAVE
Geografický ústav, 2014, 147 s.
Fulltext
Monografia sa venuje špecifickým parametrom miestneho vládnutia v oblasti premien vybudovaného prostredia Bratislavy v druhej dekáde postsocialistickej transformácie. Vládnutie je chápané ako výsledok podmienení a vzťahov, ktoré utvárajú mocenské postavenia a kapacity aktérov, ako aj ich vlastného konania, resp. využívanía týchto kapacít, ktorými dochádza k vlastnej tvorbe a premene mestského vybudovaného prostredia. Analyzované konflikty medzi rozdielnymi verejne artikulovanými predstavami o budúcnosti lokalít založenými na odlišnej hodnotovej orientácii zúčastnených aktérov (kapitál, verejná správa a občianska spoločnosť) poslúžili na vytvorenie obrazu aktuálnych vzťahov mestského vládnutia.
(viac…)
Michálek, A. – Podolák, P. (editori)
REGIONÁLNE A PRIESTOROVÉ DISPARITY NA SLOVENSKU, ICH VÝVOJ V OSTATNOM DESAŤROČÍ, SÚČASNÝ STAV A KONZEKVENCIE
Geografický ústav, 2014, 212 s.
Fulltext
Problémy pri realizácii politiky regionálnej konvergencie vyvolávajú množstvo otázok súvisiacich so správnym výberom nástrojov a ďalšieho usmerňovania regionálneho rozvoja. Pri hľadaní možných riešení tejto mimoriadne komplikovanej problematiky zohráva svoju úlohu aj geografická analýza, ktorá dokáže poskytnúť relevantné poznatky o vzájomných vzťahoch pôsobiacich činiteľov v priestorovom kontexte. V súčasnosti sú veľmi aktuálne najmä problémy súvisiace resp. podmienené rastom nerovností a prehlbovaním zaostávania niektorých regiónov. (viac…)
Dénes, Lóczy (editor)
GEOMORPHOLOGICAL IMPACTS OF EXTREME WEATHER
Springer Geography, 2013, 147 s.
Globálne klimatické zmeny sa neprejavujú len v odlišnostiach priemerných úhrnov teplôt a zrážok, ale aj v stúpajúcej frekvencii a intenzite extrémnych fenoménov počasia. Extrémne zrážkové udalosti sú príčinne spojené s procesmi určujúcimi formovanie povrchu Zeme s odozvou na život spoločnosti a manažment jej prostredia. Kniha poskytuje aktuálny prehľad súčasného výskumu krátkodobých a dlhodobých geomorfologických následkov extrémnych hydrologických a zrážkových udalostí vo východnej časti Strednej Európy. Tretia kapitola knihy je príspevkom slovensko-poľského kolektívu a vznikla pod vedením Milana Lehotského, pracovníka Geografického ústavu SAV. (viac…)
Feranec, Ján (editor)
MENIACE SA SLOVENSKO OČAMI SATELITOV
Veda, 2013, 74 s. + DVD nosič
V súčasnosti využívané informačné technológie dramaticky zmenili možnosti vizualizácie zmien, ako aj procesov v krajine. Zvlášť tým, že satelity snímajú Zem a jej blízke okolie v pravidelných intervaloch, vznikajú časové rady údajov, v ktorých sú zaznamenané aj zmeny objektov krajiny a ich vlastností, ak sa udiali.
Cieľom DVD knihy Meniace sa Slovensko očami satelitov je využiť časové rady satelitných údajov a počítačové animácie na znázornenie zmien objektov krajiny a ich vlastností, ako aj deformácií zemského povrchu v čase a priestore, ďalej zmeny v atmosfére a hydrosfére či v kozmických energetických časticiach, ale aj v pevných zložkách medziplanetárnej hmoty. (viac…)
Giri, Chandra P. (editor)
REMOTE SENSING OF LAND USE AND LAND COVER: PRINCIPLES AND APPLICATIONS
CRC Press, 2012, 477 s.
Monografia je venovaná problematike identifikácie, analýzy, hodnotenia a mapovania využitia krajiny (LU) a krajinnej pokrývky (LC) a ich zmien, aplikáciou údajov diaľkového prieskume Zeme (DPZ) od lokálnej až po globálnu mierku. Sú v nej obsiahnuté základné koncepty mapovania LU a LC v kontexte minulého vývoja až po súčasnosť, ako aj analýza vzťahov medzi LU a LC. Súčasťou monografie sú najnovšie metódy spracovania údajov DPZ, klasifikácie týchto údajov, tiež hodnotenie presnosti klasifikácie a pod. Ďalej sú v nej dokumentované aj najaktuálnejšie výsledky dosiahnuté v rámci najvýznamnejších projektov mapovania LU a LC v celosvetovom kontexte. V závere je načrtnutý ďalší trend sledovania vývoja LU a LC na našej planéte. (viac…)