Štúdium

Podmienky doktorandského štúdia

Geografický ústav SAV, v. v. i. (GgÚ SAV, v. v. i.) uzatvoril v roku 2019 rámcovú dohodu s Prírodovedeckou fakultou Univerzity Komenského v Bratislave, na základe ktorej sa ako externá vzdelávacia inštitúcia podieľa na uskutočňovaní dvoch doktorandských študijných programov v študijnom odbore vedy o Zemi:

  • fyzická geografia, geoekológia a geoinformatika
  • regionálna geografia

Štúdium v oboch programoch je štvorročné. Základnou povinnosťou doktoranda je vykonávanie študijnej, pedagogickej a vedeckej činnosti v zmysle podmienok definovaných príslušnou fakultou. Výška mesačného doktorandského štipendia dosahuje na Geografickom ústave SAV, v. v. i.:

  • 807,50 € do vykonania dizertačnej skúšky (prvé tri semestre)
  • 940,50 € počas nasledujúcich piatich semestrov

O ďalších podmienkach štúdia sa prosím informujte na sekretariáte GgÚ SAV, alebo na stránkach Prírodovedeckej fakulty UK.

Vypísané témy dizertačných prác



Školiteľ: Ing. Anna Kidová, PhD.

Transport sedimentov a zmeny morfológie koryta sú dva dôležité faktory na identifikáciu miery odozvy vodného toku na nepretržité povodňové prietoky. Cieľom dizertačnej práce je identifikácia štruktúry a zhodnotenie objemových zmien akumulovaných sedimentov počas povodňových udalostí so zameraním na geomorfologický proces vývoja tvorby riečnych lavíc divočiaceho vodného toku. Opakované batymetrické merania s kombináciou techník diaľkového prieskumu Zeme poskytnú podrobnú chronológiu a koncepčný model dynamiky skúmaných štrkových lavíc.

Školiteľ: Ing. Anna Kidová, PhD.

Podrobný model riečneho úseku vytvorený pomocou súboru terénnych meraní a analýz údajov z diaľkového prieskumu vývoja riečneho koryta bude zachytávať jeho významné geomorfologické zmeny v dôsledku prevádzky malej vodnej elektrárne od roku 2000. Dopad ľudských zásahov na vodných tokoch a umelo vytvorené štruktúry v riečnych korytách môžu v konečnom dôsledku negatívne ovplyvňovať jeho prirodzený vývoj v podobe spätnej erózie, rýchleho zarezávania sa koryta do podložia, alebo úplnej straty schopnosti laterálnej migrácie koryta. Pri výskume vývoja krajiny, v ktorej čoraz viac dominuje človek, je preto potrebné zahrnúť také prístupy, ktoré poskytujú objektívne vedecké podklady pre uplatňovanie vhodných postupov pri manažmente vodných tokov.

Školiteľ: Ing. Anna Kidová, PhD.

Monitoring divočiaco-migrujúceho vodného toku Belá na 11 riečnych úsekoch patriacich do sústavy chránených území Natura 2000 sa zameria na prebiehajúce geomorfologické procesy a jeho adaptáciu na necitlivé úpravy koryta v rámci povodňových zabezpečovacích prác v roku 2018. Doterajší výskum po vykonaných manažmentových zásahoch potvrdil obmedzenie schopnosti vodného toku zmierňovať povodňové vlny na nive, ako aj zvýšenie erozívnej sily v hlavnom koryte. Práca sa v nadväznosti na tento výskum bude zameriavať na prirodzenú obnovu hydromorfologickej laterálnej kontinuity hlavného koryta so sekundárnymi korytami na nive v kontexte klimatických zmien a nízkeho n-ročného výskytu povodní. Veľkosť povodňových prietokov je od roku 1958 do roku 2018 kvázi konštantná a neprekročila 10-ročný prietok. Očakáva sa preto aj postupný nárast vegetačnej pokrývky. Dosiahnuté výsledky bude možné aplikovať v otázkach budúceho manažmentu skúmaného a na Slovensku veľmi vzácneho viackorytového riečneho systému.

Školiteľ: RNDr. Monika Kopecká, PhD.

Cieľom DP bude vývoj klasifikačných metód zameraných na identifikáciu jednotlivých poľnohospodárskych plodín na báze satelitných údajov, analýza štruktúry poľnohospodárskych plodín a nepoľnohospodárskej vegetácie (remízky, medze, stromoradia) v rámci produkčných blokov na vybraných modelových územiach a zhodnotenie diverzity poľnohospodárskej krajiny v kontexte záväzkov vyplývajúcich zo Zelenej dohody.

Školiteľ: Mgr. Ján Novotný, PhD.

Georeliéf je výsledkom protichodného pôsobenia endogénnych a exogénnych činiteľov. Pri súčasných morfoklimatických podmienkach v oblasti Západných Karpát sú dominantným organizačným prvkom georeliéfu riečne systémy. Na základe ich vlastností je možné identifikovať prejavy neotektoniky, ktorá je jedným z hlavných kontrolných faktorov vývoja georeliéfu. V tektonicky aktívnom prostredí je však potrebné odlíšiť vplyv tektonických procesov od ďalších faktorov, najmä od vplyvu heterogénnej litológie. Cieľom práce preto bude vykonať komplexnú geomorfologickú analýzu vybraného územia, extrahovať údaje z dostupných digitálnych modelov reliéfu a ďalších zdrojov (geologické mapy) a v teréne analyzovať rozdiely v odolnosti hornín. Výsledná syntéza poskytne poznatky o vývoji študovaného územia, s dôrazom na rozlíšenie hlavných faktorov, ktoré sa na jeho formovaní podieľali.

Školiteľ: Mgr. Róbert Pazúr, PhD.

Strata ekologickej konektivity v podmienkach zvýšenej fragmentácie krajiny ovládanej človekom ohrozuje dlhodobé pretrvávanie mnohých živočíšsnych druhov. Severné Karpaty sú európskym ohniskom prirodzenej divočiny, ktoré sú domovom aj tzv. dáždnikových druhov, ako napr. medveďa hnedého alebo zubra európskeho. Rozvoj infraštruktúry alebo osídlenia, využívanie prírodných a poloprírodných územi, prejavy klimatickej zmeny vystavujú poľnohospodársku a lesnú krajinu vrátane jej „divokých“ človekom nedotknutých častí neustálemu tlaku a vedú k strate ekologickej konektivity a fragmentácii územia. Cieľom tejto doktorandskej práce je zhodnotiť ekologickú konektivitu a jej zmeny na základe údajov GPS telemetrie a diaľkového prieskumu Zeme. Úspešný kandidát bude integrovať telemetrické údaje o pohybe rôznych druhov cicavcov (medveď, rys, zubor), snímky diaľkového prieskumu Zeme a poznatky zainteresovaných strán do výkonného, priestorovo explicitného hodnotenia konektivity. Táto doktorandská pozícia ponúka možnosť zapojiť sa do medzinárodných výskumných projektov. Dobrá znalosť slovenského jazyka je výhodou.

Školiteľ: Mgr. Róbert Pazúr, PhD.

Strojové učenie sa dnes dostáva do nášho každodenného života. Diaľkový prieskum Zeme využíva strojové učenie okrem iného aj pri automatizácii klasifikácie, identifikácii vzorov v časových radoch alebo identifikácii krajinných vzorov. Cieľom doktoradskej práce je vyvinúť automatizované monitorovanie biodiverzity v poľnohospodárskych oblastiach v takmer reálnom čase pomocou vizuálneho rozpoznávania využívajúceho prístupy umelej inteligencie a kombinácie snímok Landsat a Sentinel-1, Sentinel-2 a Planetscope. Vyvinuté automatizované monitorovanie vyústi do identifikácie biodiverzity trávnych porastov a jej dokumentácie. Úspešný uchádzač by mal plynule ovládať angličtinu a mať nadšenie pre výskum pomocou umelej inteligencie a diaľkový prieskum Zeme. Táto DDP ponúka jedinečné možnosti zapojiť sa do prebiehajúcich projektov.

Školiteľ: Mgr. Miloš Rusnák, PhD.

Fyzické parametre riečnych habitátov budú extrahované z detailných 3D modelov. Vybrané riečne úseky budu hodnotené pomocou snímok z dronov, z ktorých bude vypočítaná batymetria koryta, rekonštruovaná štruktúra dna koryta, štrkových lavíc, substrátu dna pod vodnou hladinou a následné identifikované jednotlivé habitáty. Z hydraulického modelovania bude použitá rýchlosť prúdenia. Pre finálnu detekciu jednotlivých tried habitátov bude využitá kombinácia údajov o rýchlosti prúdenia, hĺbke vody, zrnitosti substrátu a morfológie.

Školiteľ: Mgr. Miloš Rusnák, PhD.

Priestorové údaje s vysokým rozlíšením ponúkajú nové príležitosti na podrobný výskum transportu sedimentov. Sedimentová záťaž toku bude modelovaná prostredníctvom štandardných rovníc v softvéri na hydraulické modelovanie HecRAS a overené meraním v teréne. Modelovanie bude aplikované na podrobných 3D topografických údajov z dronov a doplnené analýzou priestorovej distribúcie veľkosti zŕn sedimentov. Tento teoretický výpočet transportnej kapacity (citlivý na vstupné hodnoty a údaje) bude kalibrovaný a validovaný terénnym prieskumom pre konkrétny úsek rieky.

Školiteľ: Mgr. Miloš Rusnák, PhD.

Cieľom práce je spracovanie a analýza leteckých a satelitných snímok na hodnotenie vzájomných väzieb medzi morfologickými zmenami v koryte a nastupujúcou vegetáciou. Vegetačné indexy spolu s fyziognomickými znakmi vegetácie sú relevantné aj na identifikáciu a hodnotenie ripariálnej zóny a identifikáciu biogeomorfologických interakciíí v koryte. Cieľom DDP bude analyzovať, vyhodnotiť a testovať vhodnosť použitia vegetačných indexov uvádzaných v literatúre spolu s fyziognomickými znakmi vegetácie v procese identifikácie a hodnotenia vybraných ripariálnych zón na Slovensku aplikáciou údajov DPZ.


Školiteľ: RNDr. Anton Michálek, CsC.

Dopady pandémie na jednotlivé krajiny a regióny boli a sú značne geograficky diferencované. Téma DP je zameraná na priestorovo diferencované dopady a prejavy pandémie v regiónoch Slovenska. Ide o vysoko aktuálnu a originálnu tému zameranú problematiku, ktorá doposiaľ nebola na Slovensku riešená. Zo špecifického zamerania a charakteru skúmanej problematiky je zrejmé, že prinesie principiálne nové poznatky a vytvorí rámec pre ďalší výskum rozdielnych dopadov pandémie v regiónoch. Samotná DP bude orientovaná na výskum najvýznamnejších zmien v regiónoch podmienených alebo súvisiacich s pandémiou. Cieľom bude zachytiť situáciu (vývoj, stav a zmeny) v regiónoch Slovenska z aspektu vybraných sociálno-ekonomických javov a procesov. Parciálnymi vedeckými cieľmi bude kvantifikovať vplyv, dopady a prejavy nákazy na vybrané charakteristiky s dôrazom na ich priestorovú dimenziu a kontext. Na základe kvantifikácia diferencovanej úrovne dopadov nákazy a syntézy parciálnych výsledkov budú identifikované rizikové regióny najviac negatívne postihnuté pandémiou. Výskum a získané výsledky by mali viesť k explanácii a pochopeniu priestorovo i časovo diferencovaných dopadov pandémie na vývoj a zmeny v regiónoch.

Školiteľ: Mgr. Daniel Michniak, PhD.

Informačné a technológie dokážu v súčasnosti získavať veľké množstvo rôznych údajov okrem iného aj o doprave a pohybe obyvateľov v čase a priestore. Cieľom DDP je analýza možnosti využitia veľkých dát v geografii dopravy a aplikácia veľkých dát pri riešení dopravných problémov na príklade vybraných regiónov a lokalít na Slovensku.

Školiteľ: Mgr. Daniel Michniak, PhD.

Vplyv štátnej hranice na regióny v jej blízkosti je rôzny v závislosti od charakteru hranice. Charakter hranice môže byť od úplne uzavretej a na druhej strane úplne otvorená. Hranice bývajú bariérou rozvoja ako aj faktorom pozitívne ovplyvňujúcim rozvoj regiónu. V ostatnom období hranice nadobúdajú viacero nových významov, pričom jedným z nich je chápanie hranice ako zdroja potenciálneho rozvoja územia v jej blízkosti. Cieľom DDP je poukázať na vplyv štátnej hranice na rozvoj cestovného ruchu vo vybraných regiónoch.

Školiteľ: Mgr. Róbert Pazúr, PhD.

Cieľom tejto doktorandskej témy je identifikovať súčasné ekosystémové služby národných parkov na Slovensku, vytvoriť scenáre ich možného budúceho vývoja a identifikovať možnosti implementácie ekosystémových služieb do strategického plánovania území. Úspešný kandidát by mal zvládnuť integráciu poznatkov krajinnej ekológie, diaľkového prieskumu Zeme a sociálnych vied s cieľom stanovenia vedecky podložených poznatkov o možnostiach vývoja tohto územia. Úspešný kandidát by mal mať pokročilé znalosti angličtiny.Táto DDP ponúka jedinečné možnosti zapojiť sa do prebiehajúcich projektov.

Školiteľ: Mgr. Róbert Pazúr, PhD.

Zmeny využitia krajiny sú spôsobené hybnými silami pôsobiacimi v rôznych mierkach. Príčinami zmien krajiny mô viaceré faktory pôsobiace vo viacerých mierkach. Zatiaľ čo niektoré príčiny možno identifikovať na miestnej úrovni, iné môžu pôsobiť na regionálnej alebo kontinentálnej úrovni. Okrem toho je zmena využitia krajiny často výsledkom tzv. tele-spojení medzi vzdialenými sociálno-ekologickými systémami. Cieľom tejto doktorandskej témy je identifikovať príčiny zmien využitia krajiny vo vybranom regióne sveta s osobitným zameraním na poľnohospodárstvo. Úspešný kandidát by mal mať pokročilé znalosti angličtiny a záujem o modelovanie zmien využitia krajiny, diaľkový prieskum Zeme a záujem o objavovanie príčin existencie procesov formujúcich využívanie krajiny. Táto DDP ponúka jedinečné možnosti zapojiť sa do prebiehajúcich medzinárodných projektov.

Školiteľ: Mgr. Róbert Pazúr, PhD.

Rovnako ako v minulosti, budúci vývoj krajiny v Európe sa adaptuje súčasným prírodným a spoločenským výzvam (klimatické zmeny, urbanizácia, demografické trendy). Cieľom DDP je vytvoriť scenáre budúceho vývoja krajiny a ekosystémových služieb v Európe. Hlavnými dátovými zdrojmi sú dáta o krajinnej pokrývke, dáta o prírodných pomeroch a výsledky z plánovaných worskhopov. Úspešný kandidát by mal mať pokročilé znalosti angličtiny a záujem o modelovanie zmien využitia krajiny, ekosystémových služieb a záujem o objavovanie príčin existencie procesov formujúcich využívanie krajiny. Táto DDP ponúka jedinečné možnosti zapojiť sa do prebiehajúcich medzinárodných projektov ako aj aplikáciu získaných vedeckých výsledkov v praxi.

Školiteľ: Mgr. Michala Sládeková Madajová, PhD.

Neoddeliteľnou súčasťou integrovaného manažmentu povodňového rizika sú stratégie redukcie zraniteľnosti spoločnosti a zvyšovania jej schopnosti vyrovnať sa s negatívnymi následkami povodní. Kľúčovú úlohu v tomto smere zohráva percepcia a celkové povedomie obyvateľov o riziku povodne (povodňová hrozba) v oblasti, v ktorej žijú. V slovenských podmienkach však nie je týmto základným konceptom (percepcia, povedomie), ako aj hodnoteniu samotnej zraniteľnosti obyvateľov voči riziku povodne, venovaná dostatočná pozornosť. Príčiny sú rôzne od stále prevládajúcej tradície uplatňovania skôr inžinierskeho prístupu v oblasti manažmentu povodňového rizika, až po nedostatok relevantných dát a spôsobov začlenenia rôznych názorov do procesu redukcie povodňového rizika. Cieľom dizertačnej práce je analyzovať rozdiely vo vnímaní povodňovej hrozby medzi rôznymi skupinami obyvateľov, identifikovať základné faktory, ktoré vplývajú na povedomie obyvateľov a ovplyvňujú vnímanie rizika povodne, vyhodnotiť úlohu percepcie povodňového ohrozenia v oblasti zvýšenia schopnosti obyvateľstva vyrovnať sa s negatívnymi dôsledkami povodní a v konečnom dôsledku predstaviť možnosti komplexného hodnotenia zraniteľnosti obyvateľov voči tejto prírodnej hrozbe. Výskum sa bude opierať o podrobnejšie údaje získané prostredníctvom terénneho výskumu (rozhovory, dotazníkový prieskum) vo vybraných lokalitách s potenciálnym výskytom povodňového ohrozenia, ako aj o kognitívne mapovanie priestoru.

Školiteľ: Mgr. Pavel Šuška, PhD.

Jedným z rozmerov postsocialistických urbánnych transformácií Bratislavy je vývoj na poli občianskej a politickej angažovanosti, ktorý reaguje a je súčasťou širších sociálno-priestorových vzťahov. Tieto sa realizujú na rôznych mierkových úrovniach – lokálna alebo mestská je len jednou z relevantných, pričom jednotlivé mierky sa rôznym spôsobom prejavujú v pociťovaných problémoch, ich rámcovaní a podobách aktivistickej praxe. Klimatická kríza ako faktor skalárnej reštrukturalizácie prináša potreby nájsť nové spôsoby efektívnej politickej akcie, ktorá odpovedá na globálne problémy, no je ukotvená v miestnych sociálno-politických podmienkach. Cieľom DP je preskúmať aspekty priestorovosti politickej angažovanosti v takýchto podmienkach.