Vydávané periodiká
GEOGRAFICKÝ ČASOPIS
Časopis uverejňuje pôvodné vedecké štúdie prinášajúce najnovšie poznatky zo všetkých oblastí geografie a závažné príspevky z príbuzných vedných disciplín. Dôraz kladie na publikovanie štúdií venovaných geografickému výskumu Slovenska a teoreticko-metodologickým otázkam geografického bádania. Okrem toho sa v časopise publikujú stručné výskumné správy, referatívne štúdie, odozvy na uverejnené príspevky a recenzie vybraných publikácií. Abstrakty...
Vychádza od: 1949
Periodicita: 4x ročne
Jazyk: vychádza v slovenčine s anglickým resumé alebo v angličtine so slovenským resumé
ISSN: 0016-7193
Vydáva: Geografický ústav SAV
Tlač: SAP-Slovak Academic Press
Hlavný redaktor: Vladimír Ira, geogira@savba.sk
Výkonný redaktor: Anna Grešková, geoggres@savba.sk
Pokyny pre prispievateľov, PDF, 142 kB
Adresa redakcie:
Štefánikova 49Distribúcia:
814 73 Bratislava
tel.: 00421-2-52495587
fax: 00421-2-52491340
e-mail: geogcasp@savba.sk
SAP-Slovak Academic Press
P.O.BOX 57
Nám. slobody 6
810 05 Bratislava
GEOGRAPHIA SLOVACA
V sérii Geographia Slovaca vychádzajú monografie a monotematické súbory príspevkov z rôznych oblastí geografie, environmentalistiky a regionálnejvedy.
Vychádza od: 1992
Periodicita: 2-3x ročne
Jazyk: vychádza v slovenčine alebo v angličtine
Obsah čísel
ISSN: 1210-3519
Vydáva: Geografický ústav SAV
Predseda redakčnej rady: Vladimír Ira
Výkonný redaktor: Ján Lacika
Adresa redakcie:
Štefánikova 49, 814 73 BratislavaDistribúcia: redakcia
tel.: 00421-2-52495587
fax: 00421-2-52491340
e-mail: geogira@savba.sk, geoglaci@savba.sk
KARTOGRAFICKÉ LISTY
V ročenke sa publikujú vedecké štúdie a odborné príspevky z oblasti kartografie, fotogrametrie, diaľkového prieskumu Zeme a geoinformatiky týkajúce sa najmä územia Slovenska, ale aj Českej republiky a ďalšíchstredoeurópskych štátov.
Vychádza od: 1993
Periodicita: ročenka
Jazyk: vychádza v slovenčine, resp. v češtine s anglickým resumé
Obsah čísel
ISBN: rôzne, podľa tematiky
Vydáva: Geografický ústav SAV a Kartografická spoločnosť SR
Hlavný redaktor: Dagmar Kusendová
Adresa redakcie:
Štefánikova 49, 814 73 BratislavaDistribúcia: Geografický ústav SAV a Kartografická spoločnosť SR
tel.: 00421-2-52495587
fax: 00421-2-52491340
e-mail: feranec@savba.sk
Katedra humánnej geografie a demogeografie
Prírodovedecká fakulta Univerzity Komenského
Mlynská dolina 1
842 15 Bratislava
tel.: 00421-2-394330
e-mail: kusendova@fns.uniba.sk
Vydané monografie
Ján Pravda
STRUĆNÝ LEXIKÓN KARTOGRAFIE
Bratislava, Veda, 2003, 325 s.
V základnej časti Stručného lexikónu kartografie je viac ako 1300 slovníkových hesiel, ktoré poskytujú prehľad o vecnej problematike kartografie a majú trvalejšiu hodnotu aj v období počiatkov počítačovej tvorby máp.
Ďalej tu čitateľ nájde dve historické časti (tiež v slovníkovej forme): prvá sa venuje prehľadu svetových dejín kartografie (mapových diel, osobností a najdôležitejších udalostí), druhá analogickému prehľadu vo vzťahu k územiu Slovenska, ktoré bolo v minulosti súčasťou Uhorska a Československa.
Stručný lexikón kartografie je určený všetkým záujemcom (laikom aj špecialistom, študentom a doktorandom) z odborov, v ktorých sa používajú mapy: okrem kartografie sú to najmä geodézia, geografia a ďalšie prírodné a spoločenskovedné disciplíny.
Feranec, J., Oťaheľ, J.
KRAJINNÁ POKRÝVKA SLOVENSKA (Land cover of Slovakia)
Bratislava, Veda, 2001, 124 s.
Monografia poskytuje prehľad prístupov získavania informácií o krajinnej pokrývke a využívaní krajiny Slovenska. Charakterizuje fyzický stav a priestorovú organizáciu využívania krajiny a zároveň predstavuje možnosti sledovania jej zmien prostredníctvom nových geoinformačných technológií, medzi ktorými má výrazné postavenie diaľkový prieskum Zeme. Prezentované charakteristiky o krajinnej pokrývke Slovenska v mierke 1:100 000 sú výsledkom úspešnej spolupráce Geografického ústavu SAV s daľšími európskymi krajinami na projekte CORINE land cover. Predstavujú prvý digitálny súbor údajov o Slovensku, vytvorený aplikáciou satelitných snímok, ktoré sú k dispozícii užívateľskej sfére. V slovenskej odbornej literatúre je prvou prácou s takýmto zameraním, publikovanou v slovenskom aj anglickom jazyku. Kniha môže byt využitá nielen odbornou verejnosťou.
Solín, Ľ., Cebecauer, T., Grešková, A., Šúri, M.
SMALL BASINS OF SLOVAKIA AND THEIR PHYSICAL CHARACTERISTICS
Bratislava, Geografický ústav SAV a Slovenský výbor pre hydrológiu, 2000, 75 s.
V publikácii je predstavená rozsiahla databáza fyzickogeografických charakteristík malých povodí Slovenska. Jej vytvorenie umožnil rozvoj digitálnych modelov reliéfu, techník diaľkového prieskumu zeme a geografických informačných systémov v 90-tych rokoch 20 storočia. Publikácia je rozdelená do troch častí. Prvá časť - Digitálna sieť malých povodí Slovenska - obsahuje informácie o podkladových digitálnych vrstvách, o všeobecných princípoch a o metodických postupoch, ktoré sa uplatnili pri tvorbe siete malých povodí. V druhej časti - Analytické vrstvy - sú uvedené postupy tvorby tematických digitálnych vrstiev a to: reliéfu, krajinnej pokrývky, priemerného ročného úhrnu zrážok, transmisivity, priepustnosti hornín a pôdno-zvetralinového plášťa. Tretia časť - Databáza fyzickogeografických charakteristík malých povodí - obsahuje princípy tvorby databázy a 31 máp reprezentujúcich fyzickogeografické charakteristiky viac ako 5 000 malých povodí Slovenska.
Hanušin, J., Huba, M., Székely, V.
O KRITERIÁLNYCH RÁMCOCH TRVALEJ UDRŽATEĽNOSTI (s dôrazom na plánovanie, budovanie a prevádzkovanie velkých priehrad na Slovensku)
Bratislava, STUŽ/SR, 2000. 88 s.
Publikácia prináša prehľad o kritických aktivitách mimovládnych organizácií, občanov a odbornej verejnosti v problematike výstavby priehrad na Slovensku. Hodnotí niektoré rozporuplné kroky obsiahnuté v procese EIA vo vzťahu k výstavbe priehrad. Ťažiskom práce je hodnotenie potreby výstavby vodárenskej nádrže Tichý Potok. Na základe demografickej analýzy a alternatívnej vodárenskej bilancie regiónu sa poukazuje na nevýhodnosť výstavby tejto investície z hľadiska trvale udržateľného rozvoja. Poukazuje sa na alternatívne spôsoby získania pitnej vody v regióne. Súčasťou štúdie sú aj výsledky ankety, ktorá bola venovaná problematike zásobovania pitnou vodou v regióne a prílohy relevantných dokumentov.
Huba, M., Ira, V., Mačáková, S., Švihlová, D., Záborská, Z.
INDIKÁTORY TRVALO UDRŽATEĽNÉHO ROZVOJA MIEST
Bratislava, ETP/SR a STUŽ/SR, 2000, 99 s.
Publikácia širšieho autorského kolektívu s rozhodujúcim prispením pracovníkov Geografického ústavu SAV M. Hubu a V. Iru. Vznikla v spolupráci s početným tímom reprezentantov pilotných miest Spišskej Novej Vsi a Púchova v rámci riešenia projektu Trvalo udržateľné mestá na Slovensku. Skúsenosti z modelových miest a navrhované indikátory (ukazovatele) trvalo udržateľného rozvoja môžu slúžiť ako vzory pre podobné projekty v iných mestách. Publikácia metodického charakteru obsahuje okrem mnohých príkladov a návodov od nás i zo zahraničia aj originálny súbor environmentálnych indikátorov trvalo udržateľného rozvoja, použiteľných na posudzovanie (hodnotenie, meranie) smerovania slovenských miest. Odborný obsah sa podáva zrozumitelnou a príťažlivou formou. Publikácia sa stretla s veľkým záujmom na seminároch a školeniach pre predstaviteľov miestnej samosprávy.
Huba, M., Ira, V.
STRATÉGIA TRVALO UDRŽATEĽNÉHO ROZVOJA VO VYBRANÝCH REGIÓNOCH
Bratislava, STUŽ/SR, 2000, 192 s.
V súvislosti s rozpracúvaním a uplatňovaním koncepcie trvalo udržateľného rozvoja na medzinárodnej a národnej úrovni má rovnaký význam aj vypracovanie strategických dokumentov na úrovni regiónov až obcí. V takomto prípade sa pod stratégiou trvalo udržateľného rozvoja (TUR) rozumie súbor strategických cieľov, postupov a prístupov, umožnujúcich praktickú realizáciu všeobecne platných princípov a kritérií TUR. Výskum v troch modelových územiach (Dolné Pomoravie, Tatry, Východné Karpaty) ukázal, že popri informáciách založených na analýze údajov získaných predovšetkým zo štatistických zisťovaní, majú pri posudzovaní pripravenosti toho-ktorého regiónu či obce na cestu TUR veľký význam aj údaje, získané na základe dotazníkov a rozhovorov. Vďaka nim sa zistilo, že aj medzi obcami s podobnými prírodnými a socio-ekonomickými podmienkami, sú veľké rozdiely v závislosti na subjektívnych skúsenostiach, postojoch a predstavách ich obyvateľov či predstaviteľov. Príprava, realizácia i distribúcia výsledkov projektu predstavovali obojstranne prínosnú formu spolupráce medzi vedeckými pracovníkmi a ľudmi z praxe - decíznymi a mienkotvornými osobnostami aj bežnými občanmi žijúcimi v modelových regiónoch.