História

Ústav bol založený v roku 1943 ako Zemepisný ústav Slovenskej akadémie vied a umení. Dňa 18.6.1953 bol začlenený pod Slovenskú akadémie vied. Uznesením Predsedníctva SAV č. 1 zo dňa 5.11.1962 s účinnosťou od 1.1.1963 bol premenovaný na Geografický ústav Slovenskej akadémie vied. Sídlom ústavu je Bratislava. Vo vývoji vedeckého bádania na ústave môžeme rozlíšiť tri etapy.

Prvú etapu predstavuje časový úsek od vzniku ústavu do roku 1963. V tomto období prevládali čiastkové tematické úlohy zamerané napríklad na geomorfologické mapovanie, eróziu pôdy, pohyb obyvateľstva alebo poľnohospodárstvo, pričom sa osobitná pozornosť venovala výskumu malých regiónov.
Druhá etapa (1963-1990) je obdobím krajinných analýz a syntéz vo fyzickej i humánnej geografii s dôrazom na územie Slovenska. Výsledky, ktoré sa dosiahli v tejto etape,vyústili do vydania významných diel, ako sú napríklad národný Atlas Slovenskej socialistickej republiky, encyklopedická publikácia Slovensko – Ľud a viacero knižných monografií. Pracovníci ústavu v tomto období koordinovali aj činnosť Pracovnej skupiny pre krajinné syntézy Medzinárodnej geografickej únie, Komisie pre typológiu krasu Medzinárodnej speleologickej únie a Karpatsko-balkánskej geomorfologickej komisie. Druhá etape bola aj obdobím dosiaľ najextenzívnejšieho personálneho a materiálneho rozvoja pracoviska.
Tretia etapa začína rokom 1990, kedy sa nové politické a ekonomické podmienky odrazili aj v odlišných formách organizácie vedeckovýskumnej činnosti – riešením vedeckých projektov a ich finančnou podporou prostredníctvom grantového systému. Významnou vedeckou aktivitou ústavu v súčasnom období je aj vstup do viacerých medzinárodných projektov, najmä v rámci programu PHARE (napr. projekt CORINE Land Cover a ďalšie) a 5. rámcového programu EÚ.